Kaštieľ patrí do skupiny neskorobarokových sídiel, ktoré vznikli za veľkej stavebnej činnosti uhorskej aristokracie vernej Habsburgovcom v bojoch proti Tukom a stavovským povstaniam.
Baroková štvorkrídla podoba kaštieľa je výsledkom viedenského architekta Jána Enzenhofera, ktorý v rokoch 1744 –1750 na podnet majiteľa kaštieľa Andreja Jozefa Koháryho vypracoval projekty.
Terénne danosti podmienili aj plochu a účel jednotlivých krídiel. V západnom krídle kaštieľa sú miestnosti zariadené pôvodným historickým nábytkom. Slúžili ako hosťovské, neskôr v 2. pol. 19. storočia sa stali obytnými miestnosťami posledného majiteľa kaštieľa Filipa Cokurga. Je to zbierka veľkej umelecko-historickej hodnoty, ktorá dokumentuje krásu a zručnosť umeleckého remesla najrôznejšieho druhu od 18. do 20. storočia.
V severnom reprezentačnom krídle sú zlatom zdobené drevené obklady stien, stropné fresky, a štuky, textilné tapety, majolikové pece, intarzované parkety, výtvarné diela, nábytok a sedacie súpravy, krištáľové lustre a benátske zrkadlá. Východné krídlo je zariadené nábytkom 19. storočia, sú to obytné miestnosti bulharského cára Ferdinanda Coburga, posledného užívateľa kaštieľa.
Je zariadené jednoduchšie, pohodlnejšie a účelne. V južnom krídle kaštieľa je umiestnená neskorobaroková kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, s pôvodnou freskovou výzdobou. Prízemie kaštieľa je venované poľovníckej expozícii.
Parkový komplex pri kaštieli tvorí 5 ha park a 25 ha lesopark, ktoré sú bohaté na chránené druhy cudzokrajných stromov, a aj takých, ktoré sú rozšírené jedine na tomto geografickom území. V parku je aj významný a unikátny vodný systém.
Múzeum vo Sv. Antone je príspevková organizácia priamo riadená Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Je to špecializovaná organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou. Múzeum cieľavedome a systematicky zhromažďuje zbierkové predmety, odborne spracováva umelecko-historický a poľovnícky zbierkový fond múzea, zbierkové predmety sprístupňuje verejnosti formou stálych expozícií, dlhodobých, krátkodobých a putovných výstav. Múzeum vo Sv. Antone je celoslovenským poľovníckym múzeom a má mnohé zahraničné aktivity. Vykonáva odborno-metodickú činnosť, spracováva, sprístupňuje a využíva hmotné dokumenty vo vzťahu ku komplexnej dokumentácii vývoja a súčasnosti poľovníctva na Slovensku a dejín rodov Koháry a Coburg. V oblasti poľovníctva, výskumu dejín rodov Koháry a Coburg spolupracuje s odbornými inštitúciami na Slovensku i v zahraničí. Všetky poznatky využíva pri rozvoji kultúrno-vzdelávacích aktivít.
Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Vďaka neobvyklej celistvosti, autentickej podobe a rozmanitosti zbierok bol celý komplex v roku 1985 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku .
Poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku, obsahuje nielen množstvo vzácnych trofejí zveri, ale aj bohatú zbierku historických poľovných zbraní, obrazov, umeleckých predmetov, kníh, časopisov a fotografií. Tématické okruhy kynológie, sokoliarstva, strelectva a rybárstva sú doplnené diorámami zvierat žijúcich na Slovensku, ktoré milujú najmä deti. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa.
Najväčšou miestnosťou kaštieľa je Hlavný salón, ktorý je zariadený nábytkom z prvej polovice 19. storočia v empírovom slohu. Steny zdobí Galéria dôstojníkov kyrysníckeho jazdeckého pluku baróna Seherr von Thoss, ktorý sa preslávil v bojoch proti Turkom na území Rakúsko-Uhorska. Táto zbierka v počte 58 kusov je jednou z najrozsiahlejších a najstarších v Európe. Portréty vysokej umeleckej hodnoty vznikli v rokoch 1727 – 1731 a ich autorom je Carl Emrich. V pluku slúžil aj gróf Andrej Koháry, jeden z majiteľov kaštieľa, ktorý si neskôr na svoje náklady založil vlastný dragúnsky pluk.
Steny miestnosti sú pokryté papierovou tapetou z 19. storočia s plastickým vzorom zo zamatového prášku a tlačeným zlatým ozdobným motívom.
Majoliková pec s bohatou ornamentálnou výzdobou je dielom viedenských majstrov z 18. storočia. Dômyselne riešený spôsob prikladania dreva z chodby bol veľmi praktický, pretože sa pri kúrení v salónoch nešpinilo a sluhovia panstvo nerušili. V každej miestnosti kaštieľa je iný originálny tvar pece.
Dlhé (52 metrové) chodby kaštieľa vo Svätom Antone sú vyzdobené viac ako tisíckou obrazov a poľovníckych trofejí po bývalých majiteľoch. Návštevníka upútajú dobové fotografie z rôznych kútov Európy i sveta, ktoré navštívili Coburgovci počas svojich ciest a množstvo grafických listov s rôznymi výjavmi, či už poľovníckymi, vojenskými alebo žánrovými.
Hlavné schodisko vedie z podchodu na poschodie a je skromnou kópiou schodiska viedenského Schönbrunu. Na zábradlí sú umiestnené alegorické plastiky Dňa, Noci a štyroch živlov - ohňa, vody, zeme a vzduchu. Sochy sú dielom Dionýza Stanettiho, ktorý pochádzal z taliansko-rakúskej umeleckej rodiny. V polovici 18. storočia sa usadil v Kremnici, kde vytvoril Morový stĺp rovnako ako aj v Banskej Štiavnici. S plastickou výzdobou schodiska korešpondujú aj nástropné fresky, opäť s alegorickými výjavmi. Ústredná freska zobrazuje skupinu antických bohov. V strede je bohyňa Juno, najvyššia olympská bohyňa, sestra a manželka Jupiterova, ochrankyňa žien, manželstiev a pôrodov. Po jej pravici je zobrazený brat a manžel, najvyšší olympský boh Jupiter. Ďalšími postavami sú Aténa, Apolón a Flóra.
Hudobný salón je dekorovaný komplexnou výmaľbou stien klasicizujúceho charakteru z polovice 19. storočia. V živých sýtych farebných tónoch je celá škála dekoratívnych a ornamentálnych prvkov - rozvilín, masiek, lýr a orlov. Predstavuje arkádovú architektúru so zavesenými drapériami, pričom pozadie evokuje priehľad do voľného priestoru s modrým nebom. Je zariadený barokovou sedacou súpravou zo začiatku 18. storočia.
Vzácne poťahy sú pôvodné, vyšívané ručne - gobelínovou technikou malého a veľkého bodu s rastlinným alebo figurálnym motívom.
Steny Rímskeho salónu dekoruje maľovaná textilná tapeta. Hlavným motívom výzdoby sú iluzívne busty rímskych cisárov, striedajúce sa s trojicou výjavov, ktoré čerpajú námety z poľovačiek, moreplavby a galantných scén. Maľovaná textilná tapeta je ojedinelou a vzácnou ukážkou dekoratívnej maľby polovice 18. storočia.
Ručne vyšívané gobelínové poťahy na sedacej súprave v rokokovom a klasicistickom slohu sú charakteristické svojou originalitou a neopakovateľnosťou. Na každej stoličke a kresle je vyšitá iná kytica kvetov.
Majitelia kaštieľa vo Sv. Antone nezaostávali za módnym trendom vtedajšej doby a vo svojom sídle si zariadili aj orientálny Čínsky salón. Steny salónu sú pokryté nádhernou čínskou výšivkou na hodvábe višňovej farby, ktorá sa opakuje aj na sedacej súprave z obdobia druhého rokoka (okolo r. 1860). Dominantným kusom je japonský etažér z poslednej štvrtiny 19. storočia, ktorého povrch je bohato zdobený japonskými technikami takamakie, hiramakie, kirigane a pokrytý prírodným lakom. Dekor odkrýva krajinu s veľkým počtom skalísk, rybárskymi dedinkami a vodnými tokmi, na ktorých plávajú loďky. Všetko je dozdobené kvetinovou dekoráciou so sakurovými vetvičkami, pričom každá úchytka na dvierkach má originálny rastlinný alebo zvierací motív.
Ako pokladnička, ktorá vie prefíkane vylákať od návštevníka peniaz, slúžil čínsky bôžik. Aby naplnil svoje tučné brucho, jednou rúčkou peniaz pýtal a druhou sa poďakoval. Keď peniaz získal, vyplazil jazyk.
Veľké čínske dekoratívne vázy s výjavmi starodávnych rytierskych hier boli vyrobené v Číne na objednávku bývalých majiteľov.
Miestom slávnostných hostín bola Reprezentačná jedáleň pre 24 osôb. Je zariadená nábytkom z 19. storočia. Spoločenské postavenie majiteľov kaštieľa odzrkadľujú vzácne portréty na stenách. Návštevník tu môže vidieť kolekciu 19 miniatúrnych obrazov rodiny Márie Terézie, ktoré maľovala jej dcéra Mária Kristína. Ďalšie portréty zobrazujú Bourbonovcov, ruského cára Pavla I. aj s manželkou Máriou Fiodorovnou. Dominantou v miestnosti sú samozrejme dva portréty Ferdinanda Coburga ako bulharského cára a v staršom veku.
Bohaté zbierky skla, porcelánu a majoliky obsahujú obedové, čajové, kávové súpravy, tiež toaletné súpravy s nádhernými maľovanými nočníkmi, vázy a iné dekoratívne predmety. Coburgovci nakupovali porcelánové výrobky v rôznych kútoch Európy.
V Tyrolskej poľovníckej jedálni zariadenej masívnym nábytkom z 19. storočia je na príborníku nemecký nápis : "Jedz, čo je dobré, pi, čo je svieže, hovor, čo je pravdivé a miluj, čo je vzácne." Steny zdobia vzácne olejomaľby s poľovníckymi motívmi z 18. storočia. Pozoruhodná je ručne maľovaná mapa Muránskeho panstva, ktoré patrilo Koháryovcom už od roku 1720.
Dominantou kaštieľskej kuchyne sú originálne medené nádoby ( 18. - 19. storočie ) z vnútornej strany pocínované kvalitným cínom bez obsahu olova, ktorý bol privezený z Anglicka. Niektoré majú dvojité dno a vážia aj 13 kg. Steny sú vyzdobené keramikou, ktorá bola vyrobená v Muránskej kameninovej manufaktúre, ktorú vlastnili Coburgovci.
Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou expozíciou s celoslovenskou pôsobnosťou. Jej umiestnenie veľmi vhodne nadväzuje na historicko - spoločenské fakty a tradície. Jednak na skutočnosť, že práve v Banskej Štiavnici sa už v roku 1808 začal vyučovať predmet poľovníctvo a technicky sa vhodne využil priestranný objekt kaštieľa po rodine Koháryovcov a Coburgovcov, ktorí boli vášnivými poľovníkmi a milovníkmi prírody.
Samotná expozícia poľovníctva tvorí 12 miestností, v ktorých je členená do odborných celkov. Začína historickým vývojom lovu, ktorý bol zdrojom obživy pravekého lovca, prechádza jednotlivými vývojovými stupňami končiac pri súčasnosti.
Ďalšie samostatné oddelenia tvorí poľovnícke strelectvo - zbrane, strelivo - jeho výroba, chladné zbrane, kuše, balistre a primitívne pytliacke zbrane.
Vhodné umiestnenie celej poľovníckej expozície dotvárajú interiéry chodieb so stovkami trofejí našej aj cudzokrajnej zveri.